Customize Consent Preferences

We use cookies to help you navigate efficiently and perform certain functions. You will find detailed information about all cookies under each consent category below.

The cookies that are categorized as "Necessary" are stored on your browser as they are essential for enabling the basic functionalities of the site. ... 

Always Active

Necessary cookies are required to enable the basic features of this site, such as providing secure log-in or adjusting your consent preferences. These cookies do not store any personally identifiable data.

No cookies to display.

Functional cookies help perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collecting feedback, and other third-party features.

No cookies to display.

Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics such as the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.

No cookies to display.

Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.

No cookies to display.

Advertisement cookies are used to provide visitors with customized advertisements based on the pages you visited previously and to analyze the effectiveness of the ad campaigns.

No cookies to display.

Pokoj v hrobe?

Pokoj v hrobe?

Leto, to je aj čas vysedávať na priedomí a vychutnávať si východ slnka a zapadajúce lúče. Čas taký samozrejmý a predsa výnimočný. Samozrejmý preto, lebo stačí iba sedieť a vnímať život okolo seba. Výnimočný preto, lebo dnešok sa už nemusí zajtra zopakovať. Vzácnosť takých okamihov pochopíme až potom, keď ich stratíme.

Pripomínajú nám to dve priateľky Bitto a Fainis z ostrova Kos, ktoré sa považovali za milovníčky dňa. Svoj život prežili ako práčky alebo tkáčky. Deň začínali východom slnka a končili pri svetle lámp. Jednoduché zhodnotenie prežitého života. Ich náhrobný nápis je v porovnaní s ostatnými, ktoré sme si mohli pripomenúť, predsa zvláštny. Chýbajú v ňom výčitky a prevláda pokoj z bytia. Samé priznávajú, že počas svojho života veľa pracovali, no zomreli chudobné. Zomreli na starobu. Aj tu chýbajú výčitky. Ako keby nám chceli povedať, že sila a krása mladosti, je síce dávno preč, no staroba darom. Dožiť sa vysokého veku v ich dobe nebola až taká samozrejmosť. Aj čas v hrobe vnímajú ako čas pokojný.

Otázkou je, kto by hľadal pokoj v hrobe? Hrob zostane v našich predstavách prechodným miestom, z ktorého budeme odoslaní na konečnú stanicu podľa našich skutkov. Obidvom Bitto a Fainis stačilo, že budú spolu v pokoji.

Znova sa natíska otázka: stačí človeku pokoj, ranný svit a svetlo dňa, aby prežil celý svoj život vo vďačnosti? Ako sa dopracovali k takej životnej filozofii? Odpoveď snáď nájdeme v posledných slovách nápisu: spev. Nie hocijaký. Spievali si o hrdinoch, ktorí sa stali bohmi. V kresťanstve je niečo také nemožné, pre ostatné náboženstvá je to cesta ako dúfať. Spievať, premýšľať a snívať o tom, čo robiť, aby sa podobný príbeh zopakoval aj pri mne.

Lavička na priedomí je u nás miestom, kde sedávajú tí, ktorí majú viac striebra vo vlasoch. Mnohí u nich sú naplnení pokojom, môžu bohato rozdávať. Nadobudli pokoj, ktorý pochádza z iného zdroja. Pochopili, že viac je byť ako mať.

(Spracované podľa Werner Peek, Griechische Grabgedichte n° 127, uverejnené v Kalvínskych hlasoch, 6/2020, 4)

Leave a Reply