Customize Consent Preferences

We use cookies to help you navigate efficiently and perform certain functions. You will find detailed information about all cookies under each consent category below.

The cookies that are categorized as "Necessary" are stored on your browser as they are essential for enabling the basic functionalities of the site. ... 

Always Active

Necessary cookies are required to enable the basic features of this site, such as providing secure log-in or adjusting your consent preferences. These cookies do not store any personally identifiable data.

No cookies to display.

Functional cookies help perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collecting feedback, and other third-party features.

No cookies to display.

Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics such as the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.

No cookies to display.

Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.

No cookies to display.

Advertisement cookies are used to provide visitors with customized advertisements based on the pages you visited previously and to analyze the effectiveness of the ad campaigns.

No cookies to display.

Večná spomienka

Večná spomienka

Volám sa Diodemes. Pochádzam z mesta Korykos. Som služobníkom Astery. Vlastne bol som. Svoju paniu som uložil do temného hrobu. Chcem, aby v našich spomienkach žila večne. Večne? Prečo? Dovoľte mi, aby som vám to vysvetlil.

Verím tomu, že každý človek má slobodnú vôľu. Má možnosť naložiť so svojím životom tak, ako sa mu to páči. Lenže, každé rozhodnutie prináša aj následky. Niekedy je to túžba čím skôr zabudnúť na zosnulého človeka, pretože svojimi rozhodnutiami napáchal viac škody ako úžitku. A niekedy je to túžba spomínať na mŕtveho tak, akoby nikdy neodišiel.

A práve takou je aj moja pani. K nám, svojím podriadeným, sa správa ako k ľuďom, nie ako ku zvieratám. S úctou, láskou, záujmom. Je výnimočná a my ju máme radi.

Hm … vlastne bola výnimočná. Priznám sa vám, že je pre mňa veľmi ťažké hovoriť o nej v minulom čase. Pred niekoľkými dňami tu ešte bola, no dnes už nie je medzi nami.

My, ktorí sme boli sluhami v jej dome, nám všetkým chýba. Chýba nám jej sladký zjav, jej zásady, jej zvyky. Chýba nám všetko, čo sme mali radi. Bude ťažké zvyknúť si na život bez nej. Aj preto jej plánujem postaviť pomník. Záleží mi na tom, aby pripomínal nádheru a slávu mojej pani, ale aj blaho a zdar, ktoré sme pri nej prežívali. Nielen mne či ostatným sluhom, ktorí plačeme, ale aj tým, ktorí ju vôbec nepoznajú. Dúfam, že keď si raz ako náhodní chodci prečítajú nápis na jej kameni, že prehodnotia svoje správanie k tým, ktorí nemajú rovnaké spoločenské postavenie. To je moja nádej do ďalších dní.

Vo chvíli, keď vám píšem tento list, je moja tvár je naplnená slzami. Tečú ako potoky vôd a nedajú sa ničím zastaviť. Som zavalený smútkom, poznám nepokoj, slzy a prázdnotu. Či to všetci tak trpíte? Či smrť bude vládnuť na tejto zemi naveky?

(Spracované podľa Werner Peek, Griechische Grabgedichte n° 338; uverejnené v Kalvínskych hlasoch, 2/2020, 3)

Leave a Reply