Pomalý v hneve

Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu. — Jakub 1,19

Pomalosť sa často vníma ako nedostatok, neschopnosť pružne reagovať na každodenné podnety. Myslím teraz zvlášť na deti, ktoré tento týždeň prídu domov s výsledkami svojej polročnej práce. My rodičia na základe čísel zhodnotíme, či je naše dieťa hlúpe alebo múdre. Viem, viem, takto by ste to nepovedali. Napokon, v známkach sa mnohé javy neodrážajú. Teoreticky túto situáciu síce poznáme, no sklamanie zo slabých výkonov prináša nepríjemné pocity. Nie sú to iba deti, ktoré nás dokážu nahnevať. Dôvodov je mnoho. Vyvolávajú v nás reakcie, ktoré časom ľutujeme, ale nedokážeme ich už vymazať z pamäti. O to horšie sú narušené vzťahy, samota a túžba vrátiť čas. Jakub, pozorne sledúci život okolo seba, nás povzbudzuje k tomu, aby sme spomalili vo svojom hneve a vyhýbali sa prehnaným reakciám.

Sledovali ste niekedy ľudí, ktorí majú „vyoperované“ senzory hnevu? Zvykneme o nich hovoriť, že ich nič nerozhádže. Čo keby sme sa nimi nechali inšpirovať a boli pomalší k výbuchom hnevu? Keby sme prešli okolo mlčaním, akoby to bolo niečo málo príjemné a lákavé na pohľad?

Výzva k pomalému hnevu má svoj význam. Pomáha nám pozastaviť sa, vypočuť si informáciu, premýšľať nad ňou a preosiať cez štyri sitá. Zvážiť, do akej miery je pravdivá a do akej miery mi chce ublížiť. Zvážiť aj to, čo hovorí o človeku, ktorý sa hnevá. Či je jeho hnev opodstatnený alebo je to spôsob ako sa zbaviť svojho vlastného napätia, vlastnej viny či zlyhania?

Hnev je emócia, ktorá vyjadruje nespokojnosť. No viac rozbíja, ako buduje. Niektorí ho nazývajú jedom, ktorý rozožiera vnútro človeka a ničí aj tak dosť krehké medziľudské vzťahy. Nie je jednoduché mať ho pod kontrolou. Ešte náročnejšie je odpustiť a vymazať z pamäti. Skoro nemožné je začať vo vzťahoch odznova. Preto je dobré byť pomalý k hnevu. Je dobré nechať priestor Tomu, kto má viac skúseností so zvládaním náročných situácií. Je dobré prosiť Ho o pomoc, múdrosť a pokoj. Jeho Duch zostáva nablízku aj v takýchto okamihoch.

Otázky k modlitbe a osobnostnému rozvoju

Uvedomujem si svoj hnev? Zvyknem sa hnevať sám na seba? Ako môžem uvoľniť svoje nahromadené napätie a neublížiť ľuďom okolo? Ako môžem premieňať deštruktívne sily, ktoré mám v sebe, na sily konštruktívne?

(Text je súčasťou Diára Ora & Labora & Lege 2022.)