Aká je najväčšia bolesť človeka? Aj malý rez nožom vie potrápiť.
O čo väčšia je bolesť, pri ktorej sa rozpadávajú kosti? Kým to nezažijeme, nevieme si to ani predstaviť.
Jób nám odkazuje, že bolesť tela je nič oproti tomu, keď nás bolí naše vnútro.
Čo cítime, keď Boh neodpovedaná na naše modlitby?
Cítime sa biedne. A Boh zostáva ticho. Rúca sa nám celý sveta. Naše telo chradne.
Jób hovorí, že bolesť z Božieho ticha cíti až v kostiach.
A pritom boli časy, keď Božiu blízkosť vnímal veľmi intenzívne.
Dokonca sa mohol dotýkať Božieho požehnania cez svojich desať detí a veľké materiálne požehnanie.
Boh o Jóbovi dokonca povedal diablovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“ (1,8)
Ale Jób prišiel o všetko. A najviac mu chýba Božia blízkosť.
Preto nespí, chodí po nociach a hľadá stratený pokoj.
Jeho pokožka strápená smútkom tmavne. Tvár je vysušená bolesťou.
Duša žije v tme, nedokáže sa nadýchnuť
Je to pomalé prepadanie sa do hlbín smrti. Jób zúfalo prosí o Božiu blízkosť.
Čo robiť v prípade, keď nás samých sa zmocňuje smrť?
Evanjelium podľa Lukáša približuje Ježiša ako toho, ktorý sa vydáva v ústrety smrti.
Tuší, že to nebude ľahké. Vie aj to, že to zo svojej sily nezvládne.
Preto odchádza na vrch, na miesto, kde bude sám s Bohom. Chce sa modliť.
Chce s Ním zostať v neustálom tesnom spojení.
Pozýva Ho do všetkého, čo robí. Chce naplniť Jeho vôľu.
Tentokrát vystupuje na vrch aj so svojimi učeníkmi.
Chce ich naučiť, čo majú robiť v ťažkých situáciách.
Čo majú robiť, keď necítia Božiu prítomnosť?
Zostať v úzkom spojení s Bohom aj vtedy keď Jeho prítomnosť nebudú cítiť.
Aj keď budú mať pocit, že mlčí. Alebo je vzdialený. Vtedy je potrebné zostať s Bohom v úzkom spojení.
Takéto poznanie mení. Tvár sa premieňa. Žiari. Pocit na duši je iný. Taký, ku ktorému sa môžeme vrátiť v ťažkom rozpoložení duše.
Aj preto Peter, jeho učeník, povedal: „Učiteľ, dobre je nám tu…“ (Lk 9,33)
Keď zažije dotyk večnosti, vie, že to pozemské je dočasné. Nech je akokoľvek náročné.
Boh nás neopúšťa ani vtedy, keď mlčí. Najzvláštnejšie na tom je, že všetko, čím prechádzame keď ho nepočujeme, dokáže premeniť na požehnanie. Je to skúsenosť mnohých.
Jednou z nich je Ježišova smrť na Golgotskom kríži, ku ktorej sa Boh priznal tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.
Preto je dobré si opakovať: „Bože, chcem zostať pri tebe, dobre mi je s tebou.“
Boh, ticho a dotyk večnosti
