Customize Consent Preferences

We use cookies to help you navigate efficiently and perform certain functions. You will find detailed information about all cookies under each consent category below.

The cookies that are categorized as "Necessary" are stored on your browser as they are essential for enabling the basic functionalities of the site. ... 

Always Active

Necessary cookies are required to enable the basic features of this site, such as providing secure log-in or adjusting your consent preferences. These cookies do not store any personally identifiable data.

No cookies to display.

Functional cookies help perform certain functionalities like sharing the content of the website on social media platforms, collecting feedback, and other third-party features.

No cookies to display.

Analytical cookies are used to understand how visitors interact with the website. These cookies help provide information on metrics such as the number of visitors, bounce rate, traffic source, etc.

No cookies to display.

Performance cookies are used to understand and analyze the key performance indexes of the website which helps in delivering a better user experience for the visitors.

No cookies to display.

Advertisement cookies are used to provide visitors with customized advertisements based on the pages you visited previously and to analyze the effectiveness of the ad campaigns.

No cookies to display.

Smútok má svoje príčiny

Smútok má svoje príčiny

Lepšie je ísť do domu smútku ako do domu hodovania. — Kazateľ 7,2

V týchto dňoch si pripomíname dátum narodenia významného nemeckého teológa Dietricha Bonhoeffera. Dnešný biblický text nám ho veľmi pripomína práve jeho postojom k životu. On sám mal možnosť ostať v zahraničí, sledovať rozmach fašizmu a zasahovať do diania, predsa však obmedzeným spôsobom. Rozhodol sa inak. Vrátil sa do Nemecka a veľmi aktívne sa zapájal do odboja proti Hitlerovi. Patril k tým, ktorí sa podieľali na atentáte a skončili neúspešne. Zomrel v koncentračnom tábore niekoľko dní pred vyslobodením. Bonhoefferov životopis vyvoláva mnoho spýtavých myšlienok. Zvlášť svoje posledné chvíle života, tesne pred popravou, vnímal Bonhoeffer ako výsadu: trpieť s trpiacimi, odovzdávať sa Bohu v zomieraní a smrti. Pridať sa k tým, ktorí zomierali s rovnakým presvedčením. Sám kedysi napísal, že „Smrť je peklo, noc a zima, pokiaľ nie je premenená našou vierou. To je však to najúžasnejšie, a síce, že dokážeme premeniť smrť.“ Premeniť smrť očami Kazateľa je vstúpiť do domu smútku, bolesti, utrpenia aj zdanlivej beznádeje. Pripomína nám, že taký koniec je pripravený pre každého človeka. Nikto nemá schopnosť mu uniknúť. Rozhodujúci je spôsob nazerania. Trpkosť, nepokoj, hnev alebo schopnosť vystaviť sa nepríjemnej skutočnosti a prijať ju. Z ľudskej perspektívy to znamená definitívny koniec a rozchod s domom hodovania a pitia. Z príbehu Ježiša Krista je to nový začiatok, cesta domov alebo — ako to vnímal Bonhoeffer — „cesta k slobode“. Dotyk so smútočným domom nám aj tento týždeň vytvára priestor na to, aby sme prehodnocovali svoje myšlienky a postoje. Povzbudzuje nás k vďačnosti za svoj život, za ľudí, ktorí nás obklopujú, za všednosti, ktorých sa dotýkame. To všetko nám je dané na istý čas. Príde okamih, keď nám to bude vzaté navždy. Navždy preto, aby nám to pripomenulo, že sme pútnici na ceste domov.

Otázky k modlitbe a osobnostnému rozvoju

Je smútok, ktorý prežívam, čosi prirodzené, alebo chorobné? Viem ho odovzdať do Božích rúk? Čo chce môj smútok povedať ľuďom okolo mňa? Nechce ma smútok, ktorý prežívam, pripraviť na zmenu, ktorú potrebujem podstúpiť? Čo je to za zmenu?

(Text je súčasťou Diára Ora & Labora & Lege 2022.)

Leave a Reply