Sedel na studených schodoch, tvár mal vyštípanú od mrazu a to, čo najviac upútalo moju pozornosť, bola rozbitá fľaša od vína a nebezpečné hrany skla.
Je to jeden z mnohých príbehov, ktorý práve teraz kdesi prebieha. Príbeh, ktorý má svoj začiatok a svoj koniec.
Každý z nás žije ten svoj. Niekto práve teraz plače a niekto sa raduje. Niekto spomína a niekto plánuje. Nech robíme čokoľvek, všetci sme súčasťou jedného celku a druhá adventná nedeľa sa dotýka každého jedného z nás.
Mám pre vás dve pozvánky. Poďme spolu myslieť na tých, ktorí prežívajú svoje príbehy inak ako by chceli. Venujme im pár myšlienok, prosme za ich pokoj, radosť, zmysel života.
Druhá pozvánka je pozvánkou k oddychu. Dnešná nedeľa je nám daná nielen preto, aby sme zapálili druhú adventnú sviecu, ale aj preto, aby sme sa pozastavili v tom, čo robíme.
Oddýchli si od všetkých povinností a dali priestor Tomu, kto má väčší náhľad než my. Je celkom možné, že naša nepokojná myseľ nám našepká: „A čo máme teda robiť?“
Nuž, pokúsme sa netrápiť tým, na čo aj tak nemáme dosah. Skúsme si predstaviť, že je tu Niekto, kto má lepšie riešenie.
Skúsme sa mu odovzdať s vedomím, že je viac ako betlehemské dieťa a pozná tajomstvo utrpenia, ktoré navyše podstúpil kvôli nám. Aj preto nám rozumie viac ako si vieme predstaviť.
Aj dnešný deň chce vstúpiť do našich príbehov, pripravme mu miesto. Veď napokon je tu kvôli nám.
Prajem vám pokojnú adventnú nedeľu.