Vstaň a choď

19. nedeľa po Svätej Trojici

On nastúpil na loď, prepravil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu priniesli k nemu ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: “Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.” Vtedy si niektorí zákonníci povedali: “Tento sa rúha.” Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: “Prečo myslíte zle vo svojich srdciach? Čo je ľahšie, povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,” povedal ochrnutému: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!” A on vstal a odišiel domov. Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
– Evanjelium podľa Matúša 9,1-8

Aký je to pocit, keď ležíme chorí na lôžku? Kým spíme, je to celkom v poriadku. Akonáhle nás zo spánku vyruší prudká bolesť, sme podráždení a bezmocní. Čím dlhšie ležíme v posteli, tým je to horšie.

Podobnú skúsenosť mohol mať aj ochrnutý z nášho príbehu, ktorý na rozdiel od mnohých z nás nemal šancu sa uzdraviť a opustiť lôžko. Bol bezmocný a závislý na ostatných. Aj jedlo, aj voda, aj ľudská pozornosť boli pre neho nesmierne vzácne.

Nevieme nad čím všetkým premýšľal, no radosť mohla byť tá posledná emócia, ktorú prežíval. Práve ona je na prvom mieste, ktorá zaznie z úst Pána Ježiša, keď sa stretávajú tvárou tvár. Slovo „Dúfaj“, použité v slovenských prekladoch Biblie, môžeme preložiť aj ako „Buď dobrej mysle“ alebo „Maj dobrú náladu!“ alebo „Neboj sa!“ alebo „Maj odvahu!“
Pán Ježiš mu to dokonca prikazuje „Teraz maj dobrú náladu!“ Výnimočné je aj oslovenie, ktorým sa k nemu Pán Ježiš prihovára. „Dieťa“.

Aká bola prvá myšlienka, ktorá napadla ochrnutému? Žeby v ňom niekto zbadal ľudskú bytosť? Žeby nebol niekomu na príťaž? Za tým oslovením je omnoho viac. Je to pozvanie pozerať sa na ubolených rovnakými očami ako Pán Ježiš. Pristupovať k nim s láskou a porozumením.

Na niekoľkých miestach sa oslovenie „dieťa“ používa dokonca na označenie učeníka Pána Ježiša. Žeby Pán Ježiš pozýval všetkých ubolených k tomu, aby sa stali Jeho nasledovníkmi?
Žeby láskavé oslovenie, láskavý prístup boli tým správnym misijným princípom, ktorým sa má cirkev otvárať svetu?

Každý ubolený si v ťažkých chvíľach z času načas povzdychne: „Boh na mňa zabudol! Preto ma trestá chorobou!“ No Ježišov láskavý prístup a oslovenie „dieťa“ je pripomienkou večnej zmluvy, ktorú kedysi uzavrel Hospodin a človekom. Je to opakované: „Nezabudol som na teba! Svoju zmluvu s tebou neruším ani v slabostiach, ktoré prežívaš vo svojej chorobe.“
Posledná časť vety adresovaná ochrnutému je spojená s odpustením hriechov. To nie je iba fráza. To nie je iba vzdialená budúcnosť spojená s hostinou v kráľovstve nebeskom. Nie je to ani obchodovanie s Pánom Bohom v zmysle: ja urobím toto a Ty mi za to dáš toto. Ty ma uzdravíš a ja budem chodiť do kostola.

Odpustenie hriechov prebieha tu a teraz, pretože do našich situácií zaznievajú slová: „môj milý / moja milá sú ti odpustené všetky tvoje zlyhania, všetky odklony od morálnych štandardov, všetky pochmúrne myšlienky, v ktorých pochybuješ o Mne“.

Je na tebe, aby si tomu uveril a odpustil najprv sám sebe. Potom budeš schopný odpustiť aj tomu druhému. Je to presne to, čo sa opakovane modlíš v Otčenáši „odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame tým, ktorí sa previnili voči nám“.

Otázkou je, či môže Pán Ježiš vstúpiť do našich zabetónovaných životov a zmeniť ich. V súvislosti s biblickým textom: môže Pán Ježiš uzdraviť ochrnutého, ktorého zdravotný stav nepredpokladal ani štipku nádeje v uzdravenie?

Odpoveď sa nachádza v jednoduchom príkaze: „Vstaň!“ Z Božej strany je to šanca v nový začiatok, zo strany človeka je to výzva, či uverí nemožnému. Ochrnutý vstal. Jednoducho vstal. Biblický text nehovorí nič o žiadnych pokusoch-omyloch. Nehovorí nič ani o zatrpknutých výčitkách adresovaných Bohu alebo rodine.

On vstal, zobral lôžko a odišiel. Otázkou je, čo urobí každý, kto sa stretne si príbehom o Ochrnutom a dozvie sa, že Ježiš celý čas v tichosti čakal na jeho reakciu. Ten istý Ježiš čaká pri našich lôžkach, v našich telesných a duševných ťažkostiach. Opakuje tie isté slová ako kedysi „Neboj sa, dieťa, sú ti odpustené všetky tvoje zlyhania, vstaň a začni odznova“.
Aká bude naša/tvoja reakcia?