Advent na púšti

Vstupujeme do obdobia, ktoré má upokojiť našu myseľ a upriamiť pozornosť na dávny príbeh z Betlehema. Je čas sa stíšiť a premýšľať. Ja viem, že v týchto dňoch veľa premýšľame …. No skúsme premýšľať chvíľu nad sebou, nad slovami, ktoré vypúšťame z našich úst, nad skutkami, ktoré robíme, nad pocitmi, ktoré nás ovládajú.

Je čas po odstúpiť od veľkej masy, ktorá kričí a ktorú vôbec nezaujíma jednotlivec a jeho príbeh. Je čas vrátiť sa k sebe samému a položiť si jednoduchú otázku: Prečo som tu? Prečo žijem? Aká je moja úloha v tomto svete?

Kedysi dávno bolo zvykom stráviť istý čas na púšti. Vystaviť svoje telo horúčave, chladu, smädu, hladu a klásť si podobné otázky. Bol to spôsob ako sa zbaviť všetkého, čo odpútavalo myseľ človeka a sústrediť sa na pokojný Boží hlas. Mnohí sa z tej púšte vrátili premenení, ich tváre žiarili Božím dotykom – ľudia, ktorí ich stretli, vnímali, že sú jednoducho iní.

Otázkou je, čo by sme mali robiť, aby nás obklopilo ticho a prinieslo nám úľavu? Rozložiť si stan na púšti? Aj toto je cesta, no nie jediná! Zvyčajne máme na výber z troch možností.

A tu postačí myšlienka adresovaná Tomu, ktorý je sám Tvorcom pokoja. Stačí vysloviť to jednoduché : „Bože naplň ma prosím svojím pokojom“.

Stane sa to, že mnohé situácie zbadáme z inej perspektívy. To na čom lipneme, stratí svoj význam. To, čo považujeme za nepotrebné, stane sa dôležitým. Na vlastnom príbehu môžeme zistiť, že zázraky sa dejú ešte aj dnes. Nie jeden, ale mnoho zázrakov v našich vlastných príbehoch.

Prajem Vám pokojnú adventnú nedeľu.