Prehupli sme sa do druhej polovice januára. Ako sa vám darí plniť novoročné záväzky? Spomínam to preto, že od života očakávame veľké veci: Prijatie, porozumenie, lásku, radosť, pokoj, zdravie, dobrú rodinu, peniaze… Sú to veľké veci, pretože nás formujú. Určujú náš pohľad, náladu aj spôsob, akým vystupujeme medzi ľuďmi, ako premýšľame.
V Knihe Prísloví čítame: „Veselá myseľ rozjasňuje tvár, myseľ ubolená ubíja ducha.“ (15,13) A práve tu sa dotýkame niečoho veľmi dôležitého — toho, čo vlastne očakávame od života.
Dnes sa pred nami sprítomňuje prorokyňa Anna. Mala osemdesiatštyri rokov a stále žila očakávaniami. A tak je namieste otázka: čo vlastne očakávala? Mohla žena, ktorá bola iba sedem rokov vydatá, dúfať v niečo dobré? Alebo bola natoľko zbitá životom, že očakávala už len smrť? Často počúvam z vašich úst, že v živote obyčajných a starých ľudí sa už nič nemôže udiať… iba čakať na smrť.
Dnešný biblický príbeh však hovorí pravý opak. Veľké veci sa nedejú len v životoch veľkých ľudí. Dejú sa aj v životoch jednoduchých, starých a nenápadných. A nielen to: Nielen muži môžu byť svedkami Božích skutkov, ako to často vidíme v Biblii. Aj ženy — staršie, dôchodkyne, ba dokonca aj vdovy — môžu byť svedkyňami naplnenia svojich očakávaní. Boh ich plní, pretože On medzi nami nerobí rozdiely.
Anna bola žena, ktorá sa zdržiavala v chráme. Slúžila Bohu, postila sa a modlila. Čakala na vykúpenie Izraela a Jeruzalema tak ako ostatní. Židia v každom období očakávali zmenu, ale v Ježišových časoch to bolo ešte intenzívnejšie. Dúfali, že Mesiáš príde práve v ich dobe, že Ho uvidia, že budú mať účasť na Jeho vláde a daroch. Všetky tieto očakávania sú zachytené v evanjeliách.
A tu sa dostávame k podstate: aké vykúpenie Anna očakávala. Politické zmeny? Sociálne zmeny? Blahobyt pre všetkých? Lepšie časy? Nie. Biblický text hovorí, že Anna očakávala Božie vykúpenie. V pôvodnom gréckom texte lytrósis znamená vykúpenie, vyslobodenie, oslobodenie za cenu výkupného.
Anna túžila po vykúpení, ktoré uzdraví vnútorné rany — tie tiché bolesti, ktoré nosíme v sebe. Jazvy, o ktorých málokto vie, a predsa bolia a nedajú sa zakryť úsmevom. Túžila po oslobodení od toho, čo nás vo vnútri zraňuje, zväzuje a ťahá nadol — od všetkého, čo zatemňuje náš pohľad na dobro okolo nás. Očakávala Božie vykúpenie, ktoré prinesie nový začiatok.
Keď stretla Ježiša, hovorila o tomto vykúpení všetkým, ktorí Ho očakávali. Videla a pochopila aj to, čo mnohí okolo nej nevideli: Že skutočná zmena neprichádza zvonku, ale od Boha. Pochopila aj to, že Jeruzalem, v ktorom žila, bol navonok zbožné mesto — veď tam stál chrám Hospodinov — ale v skutočnosti to bolo mesto plné chamtivosti, podvodov, chudobných, sirôt a chorých.
Uvedomovala si, že nie je v jej silách zmeniť politické smerovanie ani sociálne podmienky. A tak uctievala svojho Pána v chráme dňom i nocou, modlitbou a pôstom. A práve preto bola v istom časovom zlome na správnom mieste. Videla Ježiša, ktorého rodičia priniesli do chrámu, a svojím duchovným zrakom Ho spoznala. Pochopila, že Ježiš je Vykupiteľom Izraela. A stala sa prvou evanjelizátorkou — prvou duchovnou ženou v dôchodkovom veku.
V tejto chvíli sa príbeh dotýka aj nás. Anna nám nastavuje zrkadlo a povzbudzuje nás premýšľať ďalej, než si chceme dovoliť. Učí nás, čo majú robiť staré ženy a starí muži: Neohovárať, nekritizovať, nehnevať sa, ale modliť sa a postiť. Prosiť za tých, ktorí potrebujú vykúpenie z hriechov, omylov, pádov, zranení, slabostí. Prosiť za seba aj za iných, aby sme boli uzdravení z toho, čo si nesieme na pleciach. Aby sme už tu a teraz prežívali čiastočky Božieho kráľovstva.
Práve medzi modlitbou a prežívaním sa skrýva tajomstvo úspešného očakávania. Predstava, že to smieme zažívať aj v našom cirkevnom zbore. Mať trpezlivosť v očakávaní a dôverovať v Toho, ktorý to naozaj urobí.
Poslušnosť a pokora pred Pánom Bohom s tým súvisia. Učí nás to samotná Anna. V 84 rokoch sa konečne dočkala. Nebolo to jednoduché, ale verila v Boha a spoliehala sa na Jeho slovo. A učí nás ešte niečo veľmi dôležité: Očakávať bez toho, aby sme Bohu diktovali, ako má konať.
Evanjelista Lukáš píše: „Velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.“ (v. 38) Anna učí aj iných: Očakávať bez vnucovania vlastných predstáv. Lebo Boh to nakoniec urobí spôsobom lepším, než chceme my.
Dávajme preto pozor na podstatu našich očakávaní. Očakávajme vykúpenie nášho života. Očakávajme vykúpenie našich detí a rodičov. Očakávajme vykúpenie našej spoločnosti a cirkvi. Očakávajme Ježiša Krista — v každom čase a v každom veku. Amen.